Bezpečnosť na internete by sa mala zvýšiť a to až tak, že štát bude mať právo blokovať webstránky a žiadať od ich prevádzkovateľov citlivé informácie. Tvrdia to mimovládne organizácie Nadácia Zastavme korupciu a Slovensko.Digital, ktoré upozorňujú na návrh novely zákona o kybernetickej bezpečnosti.
Práve tá by mala rozšíriť právomoci Národného bezpečnostného úradu (NBÚ). Podľa tvorcov zákona je táto kritika prehnaná a nepresná.
Tri problémové body
Mimovládky svoju kritiku opierajú o tri body. Za problematické považujú zavedenie tzv. blokovania, čo by znamenalo, že NBÚ by mohol úplne zakázať niektoré webstránky, domény alebo aplikácie.
Ak by novela prešla, mohol by tiež uložiť vyžadovať informácie z počítačovej siete, napríklad citlivé údaje oznamovateľov korupcie. Navyše, dotknutí by sa nemohli odvolať a o blokovaní služby sa nemusia vôbec ani dozvedieť.
„Pôjde de-facto o zavedenie nového spôsobu plošného odpočúvania. Bez riadnej kontroly, ktorá nám v návrhu chýba, to považujeme za nebezpečný nástroj,“ uviedla riaditeľka nadácie Zuzana Petková.
Slovensko.Digital dodáva, že už dnes existujú viaceré inštitúty, ktoré riešia kybernetickú bezpečnosť. „Ak novela prejde, môže znamenať neprimeraný zásah do súkromia osôb. Žiadame preto návrh z rokovania Národnej rady stiahnuť,“ uvádzajú mimovládky v otvorenom liste.
Kto bude v hľadáčiku
Hovorca NBÚ Peter Habara reaguje, že navrhované zmeny by sa nemali vzťahovať na fyzické osoby, ale iba na prevádzkovateľov základnej služby. Teda rôzne inštitúcie, najčastejšie tie, ktoré patria do kritickej infraštruktúry a štát ich musí z rôznych dôvodov chrániť. Ak by s tým však neboli spokojné, mohli by sa obrátiť na Ústavný súd SR a požiadať ho o preskúmanie rozhodnutí úradu.
Zablokovať by tiež mohli webové stránky právnickým osobám, napríklad súkromným firmám, ale iba vtedy, ak o to požiadajú. Ako príklad Habara uvádza situáciu, kedy by si internetový obchod nevedel dať rady s útokom na jeho adresu a požiadal by úrad, aby mu stránku zablokovali, kým situáciu nevyrieši.
„Určite sa nemôže stať, že úrad bude blokovať stránky neziskovým organizáciám alebo novinárom,“ povedal pre Webnoviny.sk hovorca. Dodal, že súkromné webstránky by mohli byť blokované iba ako výsledok vyšetrovania polície, ktorá by riešila závažnú trestnú činnosť.
„Ak by napríklad polícia nemala zdroje na to, ako takúto stránku zavrieť, tak by sme im buď navrhli ako to technicky spraviť alebo by sme to za nich urobili,“ dodáva Habara s tým, že o takomto kroku by vopred rozhodol súd.
Nebezpečný zber informácií?
Nadácia však upozorňuje aj na inštitút takzvaného automatizovaného poskytovania informácií. Na základe „určitých identifikátorov“ sa tak NBÚ môže dostávať k citlivým údajom zo siete a informačných systémov.
Podľa Petkovej tu chýbajú kontrolné mechanizmy. „Bez riadnej kontroly, ktorá nám v návrhu chýba, to považujeme za nebezpečný nástroj, zneužiteľný voči investigatívnym novinárom, watchdogovým organizáciám, ale aj oznamovateľom korupcie či iným skupinám občanov,” uviedla.
„Nemôžeme v tomto kontexte zbierať žiadne osobné ani citlivé údaje, a už vonkoncom nemôžeme niekoho odpočúvať,“ reaguje Habara. Ako ďalej vysvetlil Webnovinám.sk, tento inštitút slúži na objasnenie prítomnosti bezpečnostných rizík v jednotlivých inštitúciách.
NBÚ: Odpočúvanie nehrozí
Tie samé v prípade podozrenia, napríklad hrozby kybernetického útoku, podľa Habaru kontaktujú NBÚ a ten im dodá príslušné takzvané technické identifikátori.
„Ak sa budú v sieti danej firmy nachádzať, tak to znamená, že je to kybernetický útok. Ak nie, môže to byť len technická porucha,“ vysvetľuje s tým, že NBÚ bude mať od firmy len tie údaje, ktoré mu sama dodá.
Podľa hovorcu si technický identifikátor môže verejnosť predstaviť napríklad aj ako IP adresu. V praxi je ich však oveľa viac, pričom ani tento inštitút nepostihuje bežných občanov.
Zákaz používať produkt
Organizácie tiež upozornili, že NBÚ bude môcť z vlastného podnetu zakázať používať určitý produkt, proces, alebo službu.
„Zoznam zakázaných technológií bude síce zverejnený, a bude možné dávať pripomienky, avšak tieto môže NBÚ ignorovať. Návrh zákona vytvára pre NBÚ výnimky z väčšiny dnes existujúcich kontrolných mechanizmov, obzvlášť z uplatňovania Zákona o ochrane pred odpočúvaním,“ uvádzajú.
Habara tvrdí, že ani v tomto prípade sa to nemalo dotknúť bežných občanov. Ako príklad uvádza zablokovanie produktu alebo služby, o ktorom by Slovensko zistilo, že má voči Slovensku alebo Európskej únii (EÚ) spravodajské zámery.
Stanovisko nadácie a Slovensko.Digital preto NBÚ považuje za prehnané a veľmi nepresné, pričom pripomienky k novele zákona mohli organizácie podľa Habaru adresovať v pripomienkovom konaní počas posledných mesiacov.
„Boli na to týždne, boli na to mesiace, kedy bolo otvorene komunikované, že sa začalo medzirezortné pripomienkové konanie. Každý mohol mať pripomienky,“ dodáva hovorca.
Ako ďalej?
Rokovanie v parlamente o spornej novele je nateraz odložené. Poslanci totiž tento bod presunuli na májovú schôdzu. Podľa NBÚ však už mal byť dávno schválený. Prekážkou pritom neboli námietky mimovládok, ale koaličná kríza.
Podporu však mal podľa Habaru medzi všetkými politickými stranami. „Absolútne nevidím dôvod, aby to nebolo schválené na ďalšej schôdzi,“ uvádza hovorca.
Nadácia Zastavme korupciu a Slovensko.Digital sa Webnovinám.sk do uzávierky nevyjadrili, ako budú postupovať, ak zákon bude prijatý a či sa obrátia na ústavný súd. Zákonom sa zatiaľ nezaoberala ani verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová, pretože zatiaľ nie je účinný.
„Keď však bude zákon prijatý a dostaneme k nemu podnet, preskúmame ho a pokiaľ by sme zistili porušenie základných práv, obrátime sa na Ústavný súd,“ uviedla pre Webnoviny.sk jej hovorkyňa Michaela Pavelková.
Autor: Kamila Oláhová
