Na pomoc štátu sa niekedy čaká aj 7 rokov. Veď dovtedy človek možno aj zomrie…
Priateľský rozhovor s matkou 5 detí, Ľudmilou. Aj o tom, aké je ponižujúce žiadať stále ODznova o podporu pre smrteľne chorého syna.
Aká je pomoc štátu a kedy sa nedá žiadať?
Mama Ľudmila hovorí o pocitoch, ktoré musela spracovať a tiež o tom, ako to postupom času zvláda ona, ale aj celá rodina a chorý Martin. Podpora štátu je slabá. V nedeľu píšu listy s prosbami a Ľudmila ich v pondelok posiela poštou. Niekedy bez odozvy… Pritom Martin je nadpriemerne inteligentný, len nedokáže pomoc vrátiť vo forme nejakej reklamy či zviditeľnenia danej firmy… Jeho diagnóza sa mení. Napríklad dostali podporu na vozík od štátu. Podpora bola 1 400 Eur. Vozík stál vyše 3.300 Eur. Martin však potrebuje zrazu iný vozík. Zmenil sa mu zdravotný stav. Ale na ďaší príspevok má nárok až o 7 rokov. 7 rokov? Pýta sa Ľudmila v rozhovore… “Cítime sa ako žobráci. Je to ponižujúce. Ak by sme sa nesnažili, syn už by bol “ležiak”. Dodáva.
Inšpiratívna žena, ktorá už neplače.
A ak by plakať chcela, tak majú pravidlo, že plakať smú len po zotmení… Pozrite si celý rozhovor a podporte zdieľaním, alebo tak, ako to cítite. Ďakujem.
